-Čím je Slovensko pre Čínu zaujímavé? Slovenská republika v súčasnosti predsedá Vyšehradskej štvorke. Aké postavenie má podľa vášho názoru V4 v Európskej únii?-

Číňanov zaujíma na Slovensku veľa vecí, vrátane výroby a montáže automobilov. Na Slovensku vyrobené modely ako Audi Q7 a Volkswagen Touareg sú veľmi obľúbené aj v mojej krajine. Slovensko si dobre počína tiež v takých oblastiach ako výroba strojových zariadení, automobilov a automobilových dielov, ktoré priťahujú pozornosť mnohých čínskych firiem.

Slovensko nie je pre Čínu neznáme. Boli sme jednou z prvých krajín, ktoré uznali nezávislosť Slovenska, pretože plne rešpektujeme voľbu slovenského ľudu, ktorý žiadal nezávislosť a sebaurčenie. Napriek veľkým zmenám, ku ktorým došlo v posledných rokoch v medzinárodnej situácii a našich krajinách, tradičné priateľstvo medzi Čínou a Slovenskom sa nezmenilo.

Čína je spokojná s vývojom našich vzťahov v posledných rokoch. Prezident Chu Ťin-tchao uskutočnil v roku 2009 úspešnú návštevu Slovenska. Dohody dosiahnuté lídrami sa v súčasnosti napĺňajú. Slovensko sa vlani aktívne zúčastnilo na Svetovej výstave Expo v Šanghaji. Váš pavilón s jedinečnými národnými prvkami a mestskou scenériou prilákal obrovský počet návštevníkov. Predstavený bol nový imidž vašej krajiny, čo zlepšilo vzájomné porozumenie medzi oboma národmi.

Politikou Číny voči Slovensku je posilňovať vzájomnú politickú dôveru a na základe vzájomnej úcty rozširovať obchodné vzťahy, personálne a kultúrne výmeny. Teraz si môžeme určiť priority v spolupráci v oblasti vedy, technológie a rozvoja infraštruktúry.

Vyšehradská štvorka, ktorú ste spomenuli, je v rámci Európskej únie plne aktívna. Raz som si vymieňala názory s veľvyslancami z V4 v Pekingu a nadobudla som dojem, že tieto štyri krajiny majú spoločné črty a každá je aj svojím spôsobom osobitá. Majú niekoľko dobrých nápadov, ako posilniť spoluprácu s Čínou. Čína si všíma úlohu, ktorú hrá Vyšehradská štvorka. Obe strany môžu nadviazať určitý kontakt, ak dozrejú okolnosti.

-Čína je už druhou ekonomicky najsilnejšou krajinou na svete. Podľa niektorých odborníkov prichádza obdobie spoločnej vlády USA a Číny, pričom Európa zostane na druhej koľaji. Ako budú podľa vášho názoru vyzerať ďalšie vzťahy Číny s EÚ?-

Nie sme zástancami slovného spojenia "spoločná vláda USA a Číny". Globalizácia a smerovanie k viacpólovému svetu naberajú spád a žiadna krajina ani blok významných krajín nemôžu samotné vyriešiť celosvetové výzvy. Multilateralizmus a demokracia v medzinárodných vzťahoch sú poslaním súčasnosti.

21. storočie je storočím zameraným na mier, rozvoj a spoluprácu. Vyžaduje si spoluprácu založenú na rovnoprávnom postavení a spoločné úsilie všetkých krajín, ak majú dosiahnuť svoje ciele. Preto oceňujeme multilateralizmus a mier.

Európska únia je najväčším blokom rozvinutých krajín. Jej ekonomika je najväčšou na svete z hľadiska celkového hrubého domáceho produktu (HDP). EÚ hrá dôležitú úlohu na medzinárodnej scéne. Čína a EÚ nadviazali v roku 2003 komplexné strategické partnerstvo, ktoré odráža to, ako obe strany vnímajú tieto vzťahy. EÚ je najväčším obchodným partnerom Číny. Obe strany majú podobné názory na mnoho medzinárodných záležitostí. My všetci podporujeme smerovanie k multipolárnemu svetu a máme spoločné presvedčenie, že rozdielnosti by sa mali riešiť skôr dialógom než konfliktami. Obe strany majú dobrú spoluprácu pri riešení celosvetových výziev, ako sú medzinárodná finančná kríza a klimatické zmeny. Vzťahy Číny a EÚ získavajú čoraz väčšiu celosvetovú a strategickú dôležitosť.

Čína je veľmi oddaná vzťahom s EÚ. Obe strany môžu zosilniť úsilie v nasledujúcich oblastiach: v ekonomike by sme mali zájsť aj za sféru predaja a kupovania a zvýšiť spoluprácu v oblastiach ako veda, technológie, investície, nové energie a klimatické zmeny. V politike by sme mali rozvíjať partnerstvo na základe rovnoprávnosti a pestovať zdravú politickú atmosféru pre dvojstrannú spoluprácu. V medzinárodných záležitostiach musíme mať intenzívnejšiu komunikáciu a koordináciu.

Strana EÚ často vysiela čínskej strane zmiešané signály ohľadne spolupráce. Viacero európskych krajín vyhlasuje, že vítajú investície z Číny, ale niektorí ľudia v Európe tvrdia, že čínsky kapitál prevezme európsky trh a predstavuje hrozbu. EÚ na jednej strane vyzýva Čínu na spoločné riešenie medzinárodných záväzkov; na druhej strane stále uplatňuje zbrojné embargo proti Číne. Z toho sme dosť zmätení.

Je isté, že úloha EÚ v medzinárodnom spoločenstve závisí vo veľkej miere od vývoja jej samotnej. Pozorujem, že pokiaľ ide o politiku EÚ voči Číne, 27 členov únie ľahko hovorí "nie", ale dosť ťažko sa im všetkým hovorí "áno". Chápeme ťažkosti politickej koordinácie v rámci EÚ. Dúfame, že EÚ bude mať koordinovanejšiu a pozitívnejšiu politiku voči Číne. Dúfame, že členovia EÚ nebudú spoločne vyvíjať nátlak voči Číne, ale budú s Čínou spolupracovať ako s rovnocenným partnerom. Iba takto môžu obe strany pestovať lepšiu komunikáciu a spoluprácu a pohnúť sa dopredu vo vzájomných vzťahoch.

-Ako hodnotíte potenciál obchodu medzi Slovenskom a Čínou? Ešte v septembri minulého roka slovenský minister hospodárstva Juraj Miškov pri návšteve Šanghaja deklaroval, že čínski investori majú záujem o investovanie do technológií či strojárenstva. Konajú v tomto smere čínske firmy?-

Objem obchodu medzi Čínou a Slovenskom dosiahol v minulom roku 3,75 miliardy USD, čo je rekord. Napriek tomu je to len 0,12 % celkového objemu dovozu a vývozu Číny a Slovensko má v obchode s Čínou mínusovú bilanciu. V posledných rokoch sa ale obchod medzi krajinami zvýšil, najmä vlani vzrástol vývoz Slovenska do Číny o takmer 100 %, väčšinou strojov, elektroniky, gumárenských a papierenských produktov.

Na základe v poradí "dvanásteho 5-ročného plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja", ktorý nedávno prijalo Celočínske zhromaždenie ľudových zástupcov, plánujeme podporiť domáci dopyt a dovoz. Preto očakávame výrazné zvýšenie dopytu na domácom trhu. Podľa čínskeho ministra obchodu Čchen Te-minga vláda sa tento rok plánuje v oblasti zahraničného obchodu zamerať na stabilizáciu exportu, podporu importu a zníženie prebytku obchodnej bilancie. To dáva väčšie možnosti aj pre slovenské firmy v Číne.

Na druhej strane i čínske firmy urobili pokrok v oblasti investícií na Slovensku. Lenovo Group vytvorila na Slovensku prevádzkové centrum pre Európu, Blízky východ a Afriku, firma Mesnac má na Slovensku vývojové a technologické centrum pre európsky trh a automobilka Jianghuai Automobile rokuje o možnosti investičnej spolupráce. Čína plánuje aj naďalej podporovať svoje firmy v investíciách na slovenskom trhu a na druhej strane očakávame, že slovenská strana im poskytne rovnaké možnosti ako iným podnikom.

-Dlhodobo sa diskutuje o čínskych spoločnostiach, ktoré majú záujem investovať do výstavby cestnej infraštruktúry, a to nielen na Slovensku. Problémom ich presadenia je však z európskeho pohľadu nedovolená štátna pomoc, ktorú dostávajú od čínskej vlády. Myslíte si, že aj napriek tomuto faktu majú šancu uspieť?-

Veľký rozvoj infraštruktúry hral kľúčovú úlohu v čínskych reformách a procese otvárania sa. Vytvoril mnoho pracovných príležitostí a položil pevný základ pre rast ekonomiky. V Číne neexistovala jediná diaľnica ešte v roku 1978, teda v roku, kedy Čína spustila reformný program.

Vlani dosiahla celková dĺžka čínskych diaľnic 74.000 kilometrov, čo robí v tejto oblasti z Číny svetovú dvojku za Spojenými štátmi. V roku 1978 bolo v Číne len 52.000 kilometrov železníc. Vlani ich celková dĺžka prekonala 91.000, vrátane 8358 kilometrov vysokorýchlostných tratí, čo robí z Číny svetovú jednotku. Vysokorýchlostná trať medzi Pekingom a Šanghajom umožňuje dosiahnuť rýchlosť až 486 kilometrov za hodinu.

Rozvoj čínskej infraštruktúry podporil rozvoj množstva kvalifikovaných stavebných firiem. Tieto firmy získali na základe svojich výsledkov množstvo významných veľkých kontraktov doma i v zahraničí.

Mnoho krajín strednej a východnej Európy má záujem na tom, aby sa čínske firmy podieľali na rozvoji ich infraštruktúry. Čínske firmy majú tiež záujem o investovanie na európskom trhu. Sme radi, že spolupráca sa prehlbuje. Samozrejme, že čínske firmy musia dodržovať regionálne zákony a normy, aby sa mohli zúčastňovať súťaží o zákazky. Čínske banky sú ochotné preštudovať možnosť poskytnutia finančnej pomoci - ako sú napríklad úvery - týmto firmám pri zodpovedajúcich trhových podmienkach.

Čínske firmy však majú stále ťažkosti na európskom trhu. Nie sú oboznámené s miestnym politickým, právnym a sociálnym prostredím a chýbajú im kvalifikovaní manažéri. Potrebujú podporu v právnej oblasti ale aj v ostatných oblastiach od svojich európskych partnerov. Okrem toho niektorí Európania neoprávnene kritizujú čínske firmy, keď tvrdia, že majú postranné motívy. To podkopáva chuť čínskych firiem investovať v Európe.

Väčšina čínskych štátnych podnikov sú verejne obchodovateľné spoločnosti, ktoré podliehajú pravidlám trhu. Vyhlásenia niektorých európskych médií nie sú podložené faktami a sú pomerne mätúce. Tvrdia, že rozvoj čínskych štátnych podnikov je závislý od štátnej podpory a že čínske súkromné firmy majú príliš veľký majetok. Nemyslím si, že to odráža čínsku realitu. Médiá sú zrejme príliš emocionálne. Niektoré firmy si myslia, že kvôli nepriaznivému investičnému prostrediu v Európe by bolo lepšie, ak spomalia svoju zahraničnú expanziu alebo presunú svoje investície do iných regiónov, kde je prostredie lepšie. Povedal som týmto firmám, že sú to vyhlásenia jednotlivcov a nereprezentujú názor celej Európy. Napriek tomu to výrazne znížilo ich nadšenie. To ukazuje, že dobré investičné prostredie je veľmi dôležité.

-Eurozóna už rok zápasí s dlhovou krízou, Čína však zatiaľ pokračuje v investíciách do eurových dlhopisov. Vnímate tieto dlhopisy aj naďalej ako dobrú investíciu a bude v tom vaša krajina pokračovať? Veríte, že sa eurozóne napokon podarí prekonať problémy svojich vysoko zadlžených členov a nedôjde k bankrotom niektorých z nich?-

Európa stále pociťuje dôsledky dlhovej krízy štátov. Vidíme výkyvy na finančných trhoch a výrazné dlhové riziká v niektorých európskych krajinách. Niektoré európske krajiny, ktoré majú problémy s financovaním, dúfali, že Čína by im mohla pomôcť nákupom ich vládnych dlhopisov a rýchlo podporiť oživenie ich ekonomík. Zareagovali sme pozitívne a prijali sériu opatrení. Nakúpili sme viac dlhopisov krajín eurozóny a pomohli sme pri presadzovaní integračného procesu v Európe. Naše opatrenia boli produktívne a ocenila a privítala ich Európska únia rovnako ako vlády európskych krajín.

Niektorí ľudia v Európe však tvrdia, že čínsky nákup európskych dlhopisov predstavuje nebezpečenstvo, a niektorí dokonca tvrdia, že Čína má postranné motívy. Naozaj je ťažké byť Číňanom. Keď naši priatelia očakávajú pomoc, máme im pomôcť alebo nie? Je to skutočne frustrujúce, keď vieme, že nás budú kritizovať, ak pomôžeme, aj ak nepomôžeme.

Európska únia je najväčším obchodným partnerom Číny. Hospodárska stabilita členských štátov únie je dôležitá pre spoluprácu medzi Čínou a EÚ a pre rozvoj čínskej ekonomiky. Od vlaňajška som sprevádzala množstvo čínskych lídrov pri ich návštevách Európy. Náš odkaz európskym priateľom je konzistentný. Čína je zodpovedným dlhodobým investorom na európskych finančných trhoch. Pevne podporujeme európske krajiny pri riešení dlhovej krízy štátov. Ako strategický partner EÚ dúfame, že Európa si dokáže udržať stabilitu a rozvoj.

-Západné krajiny vyčítajú Číne porušovanie ľudských práv vrátane slobody prejavu. Ľudovým povstaním v Tunisku sa inšpirovali nielen obyvatelia vo viacerých arabských krajinách ako Egypt, Jemen či Líbya, ale aj v Číne. Čínski aktivisti, ktorí žiadajú politické reformy, zvolávali na protesty v Pekingu prostredníctvom internetovej sociálnej siete, ktorá na istý čas prestala fungovať, a úrady podnikli aj ďalšie opatrenia. Navyše, vo väzniciach je údajne 100.000 politických odporcov vlády. Čína nemá záujem o liberalizáciu spoločnosti, demokraciu ani pluralitný politický systém. Aký vývoj by podľa vášho názor čakal vašu krajinu, keby ich zaviedla?-

Podľa otázky môžem povedať, že sa o Číne potrebujete dozvedieť viac. Svetová finančná kríza a veľká dlhová kríza Európy odhalili nedostatky demokratických systémov na Západe. Niektoré politické strany dlhé roky robili dlhy, aby si sociálnym zabezpečením naklonili voličov len so zámerom vyhrať voľby. Nedokázali ich však splatiť a nakoniec prišla kríza. Pokiaľ ide o Čínu, naše opatrenia na zvládnutie krízy sa nám oplácajú. Zatiaľ sme sa ešte nijako nevyjadrovali proti Západu a ani sme nevyzývali, aby uplatnil našu metódu.

Tridsať rokov po začatí reformy a programu otvárania sa svetu dosiahla Čína bezpríkladné úspechy v ekonomickom a sociálnom rozvoji. To, čo sa udialo, ukazuje, že Čína sa dala na cestu, ktorá sa pre ňu hodí. Západný svet má však vždy neodôvodnené povýšenecké vyjadrenia alebo kritické výroky proti Číne. Stále majú názor, že Čína je úspešná v ekonomike, ale zlyháva v politickom vývoji. Ako keby sa mohla ekonomika a spoločnosť nejakej krajiny rozvíjať izolovane od jej politického systému.

Rýchly ekonomicky rozvoj v Číne nebolo v skutočnosti možné dosiahnuť bez zlepšovania politického systému alebo bez politickej štruktúry, ktorá by sa hodila pre jej celonárodnú situáciu. Počas 30 rokov reforiem a otvárania sa svetu vytrvalo presadzujeme rozvoj právneho systému a politickej reštrukturalizácie. Celočínske zhromaždenie ľudových zástupcov (NPC), teda čínsky parlament, schválil alebo novelizoval vyše 200 zákonov. Ochrana ľudských práv bola zahrnutá do ústavy Číny v roku 2004. Počas nedávno skončených "dvoch zasadnutí" - výročných zasadnutí NPC a Čínskeho ľudového politického poradného zhromaždenia (CPPCC) - vyše 5000 zástupcov NPC a členov CPPCC viedlo vášnivé diskusie o otázkach ako udržateľný rozvoj, priepasť medzi bohatými a chudobnými, nadmerná preťaženosť dopravy a sieť sociálneho zabezpečenia. Predložili slušné množstvo návrhov. Horúcou témou sa stala otázka, ako zvýšiť spokojnosť ľudí.

V Číne je internet otvoreným fórom, kde názory verejnosti slúžia vláde ako dôležitý zdroj odporúčaní pri tvorbe jej politiky. Čína má vyše 400 miliónov užívateľov internetu a polovica z nich si založila blogy. Každý deň sa na internete objaví viac ako štyri milióny odkazov a komentárov, vďaka čomu je internet v Číne najväčším "námestím názorov". Čínski občania cez internet dozerajú na prácu vlády, na nové zmeny v politike vlády a odhaľujú všetky druhy zneužitia úradných právomocí. Počas "dvoch zasadnutí" otvorili hlavné webové stránky mimoriadne blogy pre užívateľov, aby na nich zverejnili svoje otázky a rady určené čínskemu premiérovi - to je už dlhé roky bežná prax. Premiér Wen Ťia-pao viedol tiež on-line dialóg s užívateľmi internetu a počúval ich návrhy na ďalší rozvoj Číny.

Čína víta kritiku. Proces reforiem a otvárania sa svetu je pre Čínu procesom vnútorných zmien a sebazdokonaľovania. Sloboda každej spoločnosti sa však zakladá na zákonnosti a stabilite. Bez zákonnosti či stability je sloboda len stavom anarchie. Čína v novodobých dejinách zaplatila za nepokoje veľkú cenu, ktorá len upevnila čínsky ľud v názore, že zákonnosť a stabilita slúžia ako záruky pokroku.

Ohľadne výziev na tzv. "protesty" v Pekingu ste si možno všimli, že tieto výzvy prichádzali spoza hraníc Číny a že kľúčovými účastníkmi tohto tzv. "protestu" v Pekingu bola skupina dobre vybavených zahraničných novinárov! Ľuďom v Číne to pripadalo naozaj čudné.

Naozaj má čínsky ľud takúto požiadavku? Alebo len niektorí ľudia v zahraničí dúfajú, že v Číne nastanú spoločenské nepokoje? Sú západní žurnalisti takí dychtiví po tom, aby videli narušenie poriadku v Číne? Niektorí čínski užívatelia internetu nahnevane poukázali, že "práve Západ dúfa v rozpútanie chaosu v Číne".

Niektoré krajiny na Blízkom východe a v severnej Afrike v tomto období zažívajú nepokoje, čo vyvoláva obavy u všetkých. Čínska vláda vynakladá čo najväčšie úsilie na ochranu záujmov svojich občanov a podniká evakuačnú operáciu, ktorá je bezpríkladná v celých čínskych dejinách. Za necelých 12 dní bolo z Líbye do bezpečia evakuovaných 35.860 Číňanov.

Otázka demokracie nie je jedinou príčinou nepokojov na Blízkom východe. Sú aj iné príčiny, vrátane hlboko zakoreneného problému rozvoja. Niektoré blízkovýchodné krajiny trpia dvojciferným percentom nezamestnanosti mladých ľudí, pričom 60 percent ich obyvateľstva je vo veku do 30 rokov. Riešenie sociálnych problémov a zlej životnej úrovne ľudí sa už dlho oneskoruje. Musíme pozorovať najbližší vývoj situácie a nájsť základné príčiny týchto nepokojov.

V mnohých krajinách sa vyvinula demokracia v západnom štýle. Libéria je ako "mini USA" v Afrike. Spojené štáty americké tam nakúpili pozemky a poslali tam svojich ľudí. Okopírovaný bol celý demokratický systém. A aký je výsledok? Problémy zostávajú. V skutočnosti je to tak, že spomedzi rozvojových krajín, ktoré okopírovali západnú demokraciu, sa iba z malej hŕstky stali rozvinuté krajiny. Mnohé z nich upadli do stagnácie či dokonca do nepokojov a vojen.

Čínska spoločnosť je vo všeobecnosti stabilná; jej ekonomika sa rozrastá a životná úroveň ľudí sa zlepšuje. A napriek tomu máme problémy. Riešenie nových výziev a ťažkostí, ktoré pred nami stoja - to sú pre nás preteky s časom. Demokracia je prostriedok na rozhodovanie a riadenie, ale nemusí vytvárať bohatstvo či prinášať jedlo na stôl. Dôležité je prijať demokratický systém, ktorý pasuje k národným podmienkam, uskutočňovať ekonomický a sociálny rozvoj a zabezpečovať, aby si plody rozvoja užívala verejnosť.

Na základe našich skúseností z minulosti možno povedať, že čínsky ľud je silne proti zahraničnému donucovaniu alebo zasahovaniu, či už prichádza z Východu alebo zo Západu, z bývalého socialistického bloku alebo zo západného kapitalistického bloku. Slovensko v minulosti takisto zažilo donucovanie a zasahovanie zahraničia. Dúfame, že naši priatelia na Slovensku pochopia želanie čínskeho ľudu ísť svojou vlastnou cestou vývoja.

-Nobelovu cenu za mier za rok 2010 dostal čínsky spisovateľ a obhajca politických reforiem Liou Siao-po, ktorý si odpykáva 11 rokov väzenia za rozvracanie štátu a cenu si nemohol prísť do nórskeho Osla prevziať. Západ vyzýva na jeho prepustenie. Môžete nám povedať, aký bude jeho ďalší osud, v akom je zdravotnom stave a ďalšie aktuálne informácie o ňom? Zaujíma nás aj situácia jeho manželky, ktorá je podľa dostupných správ v domácom väzení.-

Čínsky národ dosahoval vynikajúce úspechy v celých dejinách svojho vývoja. V minulosti sme však zažili zahraničnú inváziu, koloniálnu nadvládu, vojny a hladomory. V období socialistického vývoja sme mali okľuky a dokonca sociálne otrasy.

Pod vedením pána Teng Siao-pchinga Čína v roku 1978 odštartovala reformu a program otvorenia sa Západu. Preskúmali a napravili sme chyby minulosti a zvolili sme cestu socializmu s čínskymi črtami, ktorý sa hodí pre naše podmienky. Za posledné tri desaťročia hrubý domáci produkt (HDP) Číny zaznamenal mieru ročného rastu 9,9 percenta. Teraz HDP predstavuje 5,88 bilióna amerických dolárov (4,21 bilióna eur) a zaradili sme sa na druhé miesto na svete. HDP na jedného obyvateľa Číny sa zvýšil z 225 dolárov (161,30 eur) na 4283 dolárov (3070 eur). Vyše 250 miliónov ľudí sa vymanilo z chudoby. Priemerná dĺžka života sa zvýšila zo 68 rokov na 75 rokov. Všetky tieto úspechy sú výsledkom tvrdej práce čínskeho ľudu za posledné roky. Nedosahovali sa ľahko a treba ich ďalej pestovať.

Čína napriek tomu zostáva rozvojovou krajinou a je stále v ranom štádiu industrializácie a urbanizácie. Šesťdesiat percent obyvateľov tvoria roľníci a 150 miliónov ľudí žije z menej ako jedného dolára na deň. Čína sa musí spoliehať len na desať percent svetovej ornej pôdy, aby nakŕmila 22 percent celosvetovej populácie.

Dnešná Čína poskytuje svojmu obyvateľstvu dostatok potravín a oblečenia. Navyše, Číňania už nekľačia na kolenách, ale na medzinárodnej aréne už môžu vzpriamene stáť. Musíme stavať na našich úspechoch, ďalej pestovať čínsku civilizáciu a poskytovať ľudu viac spokojnosti a dôstojnosti. Je to vážna otázka, ktorou sa musí zaoberať komunistická strana, vláda a čínsky ľud. Sme preto pevne odhodlaní snažiť sa o rozvoj a venovať sa predovšetkým zmene modelu ekonomického rozvoja, zlepšovaniu životnej úrovne ľudí a podpore sociálnej spravodlivosti.

Stabilita je podmienkou rozvoja a predstavuje základ pre našu prácu vo všetkých ostatných oblastiach. Je ako číslica "1" v číslach 100, 1000, 1 milión alebo 1 miliarda. Rozvoj je ako všetky "nuly", ktoré po jednotke nasledujú. Bez sociálnej stability je to rovnaké, ako keď dáte preč číslicu "1". Všetko, čo príde potom, sa premení na nulu.

Každý jednotlivec alebo incident, ktorý vyvolá sociálne nepokoje a podkope sociálnu stabilitu, naplno pocíti silu zákona. Naše rozdielne názory na Nobelovu cenu za mier 2010 nespočívajú v otázke ľudských práv. Skôr spočívajú v tom, či rešpektovať čínsku cestu rozvoja a nezávislosť čínskeho súdnictva.

Niektorí ľudia nachádzajú podobnosť medzi Chartou 77 z bývalého Československa a Chartou 08 (vznikla v Číne v roku 2008, požaduje demokratizáciu čínskej spoločnosti a jej spoluautorom je Liou Siao-po - pozn. TASR). Úplne zabudli na skutočnosť, že Československo sa v tom období nachádzalo v ťažkostiach spôsobených hospodárskou a kultúrnou stagnáciou a nátlakom zo zahraničia a že čínsky ľud stál v roku 1968 pevne na strane československého ľudu, keď rázne odsúdil inváziu bývalým Sovietskym zväzom.

Títo ľudia zabudli, aké boli základné dôvody boja československého ľudu. Čína sa dnes teší z hospodárskeho rastu, spoločenského pokroku a rýchleho zlepšovania života ľudí. Najväčšou úlohou pre Čínu je teraz rozvoj. Nenecháme si ujsť príležitosti na rozvoj kvôli skrytým motívom určitých jedincov.