Čína je taktiež krajinou, v ktorej žijú ľudia najrôznejších náboženských vierovyznaní. Hlási sa k nim viac ako 100 miliónov obyvateľov a hlavnými náboženstvami sú budhizmus, islam, pôvodný čínsky taoizmus a katolícke, protestantské a pravoslávne kresťanstvo. V Číne je zaručená sloboda náboženského vyznania a všetky normálne náboženské aktivity majú ústavnú ochranu, čo sa premieta do trestného, občianskeho, volebného, pracovného a všetkých ďalších zákonov. Žiaden štátny orgán, verejná organizácia a občan ČĽR nemôže vnucovať alebo potláčať nejaké náboženské vyznanie. V krajine pôsobia vrcholné orgány jednotlivých náboženstiev, ktoré sú volené na základe vlastných stanov. Popri nich pracuje na provinčnej a okresnej úrovni cez 3 tisíc náboženských orgánov. V súčasnosti je v Číne viac ako 70 náboženských škôl ako napr. Čínsky inštitút budhistických štúdií, Inštitút islamskej teológie, Čínsky inštitút taoistických štúdií a Čínsky katolícky seminár. Vychádza viac než 10 náboženských časopisov, v krajine je 85 tisíc miest na výkon náboženských aktivít a pôsobí tu 300 tisíc profesionálnych náboženských pracovníkov.

Jednotlivé etnické skupiny majú taktiež svoje náboženské preferencie. Čínska vláda v súlade s ústavne zaručenou slobodou náboženského vyznania prijala radu opatrení k zaručeniu náboženských práv etnických menšín. Tak napríklad Tibeťania vyznávajú tibetský budhizmus a to viac než 1 300 rokov. Toto náboženstvo výrazne ovplyvňuje sociálny život Tibeťanov a niektorých ďalších etnických menšín. V záujme pomoci im v ich ekonomickom postavení vláda uplatňuje politiku znížených daní či iných preferenčných opatrení. V Tibete je dnes viac než 1 700 miest, kde sa realizujú budhistické aktivity, a je tu cez 46 tisíc mníchov a mníšok, čo sú dve percenta celkovej populácie. Štát taktiež venuje zvláštne finančné príspevky na podporu budhistov pri spracovávaní a vydaní klasickej Zbierky budhistických posvätných písiem Tripitaka. Len v poslednom desaťročí bolo vydaných okrem mnohých iných náboženských kníh 1 490 výtlačkov kanónu tibetského budhizmu Kandžuru. Ústredná vláda venovala závažnosti unikátneho systému inkarnácie Žijúceho Budhy v tibetskom budhizme. V súlade s ním taktiež prebehlo vyhľadanie, potvrdenie a uvedenie na trón 11. pančhenlamy zo sekty Gelugpa.

Čínske náboženstvá sa riadia princípom nezávislosti a vlastnej samosprávy. Vystupujú proti akémukoľvek zahraničnému zasahovaniu do čínskych náboženských záležitostí a proti prenikaniu do Číny nepriateľských síl pod rúškom hlásania nejakého náboženstva. Aktívne rozvíjajú priateľské vzťahy s predstaviteľmi rôznych náboženských vyznaní a zúčastňujú sa aktivít zahraničných náboženských kruhov.