Hlavná stránka > Čínska ľudová republika > O Číne
Základné zemepisné údaje

Čína sa rozkladá vo východných oblastiach ázijského kontinentu pri západnom pobreží Tichého oceánu na ploche takmer 9,6 milióna km2, čo predstavuje rozlohu takmer celej Európy a je po Rusku a Kanade treťou najrozsiahlejšou krajinou na svete. Od severu na juh sa tiahne v dĺžke 5 500 km od rieky Chej-lung-ťiang (Amor) až ku korálovému útesu Cengmu na najjužnejšom cípe ostrovov Nanša. Od Pamíru na západe krajiny po sútok riek Chej-lung-ťiang a Usuri na východe má viac než 5 200 km s časovým rozdielom viac ako štyri hodiny. Čína susedí s 15 krajinami a jej suchozemské hranice sa tiahnu v dĺžke 22 800 km. Na východe a na juhu obklopuje čínsku pevninu Pochajské more, považované za čínske kontinentálne vody, ďalej moria Žlté, Východočínske a Juhočínske ako súčasti Tichého oceánu. V teritoriálnych vodách Číny v celkovej rozlohe 4,73 miliónov km2 sa nachádza 5 400 ostrovov, z ktorých najvýchodnejšie sú Tiaojü a Čchiwei severne od Tchajwanu. Mnohé čínske ostrovy a ostrovčeky sa na juhu označujú ako Ostrovy Juhočínskeho mora a hlavne patria do štyroch väčších súostroví Tongša, Siša, Čugša a Nanša. Čínska pevnina sa stupňovite zvažuje od západu na východ. Vrchol tvorí horské pásmo Čchingchajskotibetskej národnej plochy, nazývané „Strecha sveta", presahujúce nadmorskú výšku 4 000 m. Nachádza sa tu taktiež Čomolungma (Mont Everest), vrchol Himalájí a najvyššia hora sveta (8 848 m). O stupeň nižšie sú rozľahlé priestory Vnútorného Mongolska s púšťou Gobi, rozsiahla Tarimská panva s púšťou Taklamakan, Džungarská panva, náhorná plošina provincií Jün-nan a Kuej-čou, S´čchuanská panva a pohorie Veľký Chingan, dosahujúci v priemere výšku 1 000 - 2 000 metrov. Tretí stupeň s výškou 500 - 1 000 m sa ťahá až k východnému pobrežiu a tvoria ho pohoria Malý Chingan, Tchaichang, Wušan a Süefeng. Patrí k nemu aj Severovýchodná, Severočínska a Juhočínska hornatina. Posledný štvrtý stupeň tejto kaskády tvoria k oceánu sa zvažujúce priestory vrátane Veľkej čínskej nížiny. Ani priľahlé vody Tichého oceánu nepresahujú hĺbku 200 metrov.

V Číne je mnoho hôr a horských oblastí, ktoré zaberajú celý tretinu rozlohy krajiny. Približne ďalšiu tretinu predstavujú náhorné plošiny a zvyšnú tretinu nížiny a povodia riek. Rozloha obrábanej pôdy predstavuje viac než 130 miliónov hektárov a nachádza sa na východe krajiny. Pestuje sa hlavne obilie, ryža, kukurica, cukrový cirok, sója, len, cukrová trstina, bavlna, arašidy, repka olejnatá, čaj a pomaranče. Pastviny v rozlohe okolo 400 miliónov hektárov sú hlavne na náhorných plošinách a v horských oblastiach. Zaberajú okolo 400 miliónov hektárov a chovajú sa na nich rôzne domestikované zvieratá, typické pre tú ktorú oblasť. Pokiaľ ide o lesy, Čína ich nemá dostatok. Zaberajú plochu takmer 160 miliónov hektárov, takže viac než 16 percent rozlohy krajiny, pričom zhruba jednu tretinu z toho predstavujú kultivované lesné priestory.

Vďaka svojej rozlohe a rôznorodým klimatickým podmienkam patrí Čína ku krajinám z najbohatšou flórou a faunou na svete. Rastie tu viac než 32 000 druhov rastlín vyššieho typu, z toho viac ako 7 000 druhov drevín vrátane

2 800 vzácnych druhov ako sú cypruštek, zlaté modriny, dvojlaločné inany a sekvoje obrovské. Čína je taktiež domovom pre viac než 2 000 druhov požívateľných rastlín a 3 000 druhov liečivých bylín vrátane svetoznámeho ženšenu z pohoria Čchang-pai. Rastie tu taktiež mnoho kvetín a za ich kráľovnú je považovaný kvet pivonky, ktorý má „farbu zeme a vôňu nebies". V zemi žije viac ako 4 400 druhov stavovcov, takmer 500 druhov zvierat, 1 200 druhov vtákov, okolo 320 druhov plazov a 210 druhov obojživelníkov. Medzi viac než 100 druhmi vzácnych zvierat je to hlavne panda veľká, zlatovlasá opica, juhočínsky tiger, čínsky aligátor, niektoré vzácne opice a taktiež sladkovodný delfín. V roku 2002 sa nachádzalo na území Číny 1 551 prírodných rezervácií celkovej výmery 145 miliónov hektárov, predstavujúcich takmer 15 % celkovej rozlohy krajiny. Osem z nich patrí do kategórie prírodne, historicky a scénicky významných prírodných komplexov, zaradených v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Čína je veľmi bohatá na vodné toky a s odhadovaným energetickým potenciálom 680 miliónov kw zaberá prvé miesto na svete. Cez 1 500 riek má povodie väčšie než 1 000 km2 a preteká nimi cez 2 700 miliónov kubických metrov vody, čo je takmer 6 % z celkového množstva riečnych vôd sveta. Väčšina veľkých riek pramení v oblasti čchingchajsko-tibetskej náhornej plošiny a povodia riek, ktoré sa vlievajú do priľahlých oceánov, predstavujú 64 % celkovej rozlohy krajiny. Najväčšími riekami sú Jang-c´-ťiang, nazývaná tiež Dlhá rieka, je treťou najdlhšou riekou na svete (po Níle a Amazonke). Druhou najväčšou čínskou riekou je Chuang-he (Žltá rieka), na severe preteká Chej-lung-ťiang (Amur) a na juhu Ču-ťiang (Perlová rieka). Pri týchto prírodných tokov má obrovský význam Veľký kanál alebo Veľký prieplav, spájajúci severočínsky Peking s juhočínskym mestom Chan-čou neďaleko Šanghaja. Práce na tejto vodnej ceste začali v 5. st. p. n. l. a celkovou dĺžkou 1 801 km je najväčšou a najstaršou veľkou vodnou cestou na svete, vytvorenou človekom. V Číne je taktiež mnoho jazier, z ktorých najväčším je sladkovodné jazero Pcho-jang-chu s rozlohou 3 583 km2 pri dolnom toku Jang-c´-ťiang a najväčším jazerom so slanou vodou je jazero Čching-chaj (Kukunor) s rozlohou 4 583 km2 v provincii pod rovnakým názvom.

V Číne sa nachádzajú všetky známe nerasty a ich zásoby sú tretie najrozsiahlejšie na svete. Uhoľné zásoby hlavne na severe krajiny presahujú bilión ton. Železné rudy vrátane mangánu, vanádu a titanu dosahujú takmer 50 miliárd ton. Čína má bohaté zásoby volfrámu, cínu, antimónu, zinku, molybdénu, olova a ortuti. Napríklad zásoby titanu presahujú zásoby všetkých krajín sveta a v prípade volfrámu sú dokonca štvornásobne väčšie. Naftové ložiská sú hlavne na severozápade a severovýchode krajiny a pri juhovýchodnom pobreží. Pokiaľ ide o energetické zdroje, Čína získava stále väčšie množstvo elektrickej energie stavbou vodných priehrad a má veľké zásoby zemného plynu, bridličného oleja, uránu a tchoria.

Pokiaľ ide o klimatické podmienky, rozsiahlosť čínskeho územia a jeho členitý reliéf sa podieľajú na podnebných rozdieloch jednotlivých oblastí krajiny, pričom určujúci vplyv má monzúnova cirkulácia. V zime prevažujú severné a v lete južné vetry. Medzi štyrmi ročnými obdobiami sú citeľné rozdiely. Obdobie dažďov je spojené s horúcim dusným počasím. Od septembra do apríla dominujú suché a studené sibírske a mongolské zimné monzúny, slabnúce postupne na juh. Letné monzúny od juhu prevládajú od apríla do septembra. Monzúnove dažde sú spojené s bohatými dažďovými zrážkami a vysokými teplotami, pričom nie je veľký rozdiel medzi severom a juhom krajiny. Čo sa týka teplotných podmienok, Čína sa dá rozčleniť z juhu na sever na rovníkové, tropické, subtropické teplé, mierne a studené pásmo. Pokiaľ ide o vlhkosť, od juhovýchodu k severozápadu sa tiahnu štyri pásma: vlhké (32 % pevniny), polovlhké (15 %), polosuché (22 %) a suchopárne (31 %).

<Suggest To A Friend>
  <Print>