Hlavná stránka > Čínska ľudová republika > O Číne
Politický systém a štruktúra štátnych orgánov

ÚSTAVA A PRÁVNY SYSTÉM

Štátne zriadenie a orgány štátnej moci boli najprv definované v Spoločnom programe Čínskeho ľudového politického poradného zhromaždenia, prijatom na jeho zasadaní v septembri 1949, na ktorom bolo 1. októbra 1949 zároveň rozhodnuté vyhlásenie Čínskej ľudovej republiky. Tento dokument plnil funkciu ústavy až do r. 1954, keď sa po voľbách konalo prvé Všečínske zhromaždenie ľudových zástupcov (VZLZ), ktoré okrem iného prijalo taktiež ústavu ČĽR. Nové znenie ústavy bolo prijaté v rokoch 1975, 1978, naposledy v roku 1982. Súčasná ústava, ku ktorej bola prijatá rada úprav jednotlivých článkov v rokoch 1988, 1993, 1999 a 2004. Po preambule nasledujú štyri hlavné oddiely ústavy: všeobecné princípy, základné práva a povinnosti občanov, orgány štátnej moci, štátna vlajka, znak, hymna a hlavné mesto ČĽR.

Ústava obsahuje ustanovenia o rovnosti občanov pred zákonom a zaručuje základné práva občanov, akými sú právo voliť a byť volený, právo slobody názorov a prejavu vrátane slobody náboženského vyznania, právo zhromažďovania sa, právo na osobnú nedotknuteľnosť a nedotknuteľnosť obydlia, právo na listové tajomstvo, právo podávať návrhy, pripomienky a sťažnosti k činnosti akéhokoľvek štátneho orgánu alebo funkcionára, právo na prácu, odpočinok a podporu štátu a spoločnosti v starobe, chorobe či invalidite, právo na vzdelávanie a právo zaoberať sa tvorivou vedeckou, literárnou, umeleckou a inou kultúrnou činnosťou. Ústava zaručuje rovnoprávne postavenie a spoločenské uplatnenie žien.

ŠTÁTNE ORGÁNY

Ústava ČĽR ustanovuje, že ústrednými štátnymi orgánmi krajiny je šesť nasledujúcich orgánov: Všečínske zhromaždenie ľudových zástupcov, prezident republiky, Štátna rada ČĽR, Ústredná vojenská komisia, Najvyšší ľudový súd a Najvyššia ľudová prokuratúra.

Všečínske zhromaždenie ľudových zástupcov (VZĽZ) je najvyšším orgánom štátnej moci. Vykonáva zákonodarnú moc a volí a odvoláva vedúcich činiteľov najvyšších štátnych orgánov, t.j. členov Stáleho výboru VZĽZ, prezidenta a viceprezidenta republiky, predsedu a členov Štátnej rady, predsedu a členov Ústrednej vojenskej komisie, prezidenta Najvyššieho ľudového súdu a generálneho prokurátora Najvyššej ľudovej prokuratúry. Ďalej prijíma rozhodnutia o dôležitých záležitostiach života krajiny ako sú plány ekonomického a sociálneho rozvoja krajiny, rozloženie štátneho rozpočtu či záležitosti vojny a mieru. VZĽZ má zároveň právo kontrolovať, obzvlášť pri uplatňovaní ústavy a jej ustanoveniach a pri vykonávaní vládnych a ďalších právomocí.

VZĽZ je volené na päť rokov a jeho zasadanie je zvolávané pravidelne v prvom štvrťroku. Medzi zasadaniami vykonáva jeho funkcie Stály výbor VZĽZ. Súčasný Stály výbor VZĽZ má 160 členov, pričom z dôvodov nezávislej kontroly žiaden jeho člen nemôže zastávať žiadnu funkciu v Štátnej rade alebo v súdnych orgánoch či orgánoch štátnej prokuratúry. Predsedom súčasného Stáleho výboru VZĽZ je Wu Bangguo.

Prezident ČĽR je hlavou štátu a je najvyšším predstaviteľom vnútri krajiny aj vo vzťahu so zahraničím. Je nezávislou súčasťou štátneho aparátu a veľmi dôležitým štátnym orgánom. Prezident je do funkcie nominovaný prezídiom Všečínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov, volený je na dobu piatich rokov, najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia a VZĽZ má právo prezidenta z funkcie taktiež odvolať. Súčasným prezidentom je Hu Jintao a viceprezidentom Zeng Qinghong.

Štátna rada, nazývaná taktiež Ústredná ľudová vláda, je najvyšším orgánom výkonnej moci a vrcholným štátnym správnym orgánom. Pozostáva z predsedu, námestníkov predsedu, členov štátnej rady, ministrov zodpovedných za jednotlivé ministerstvá alebo komisie, generálneho audítora a vedúceho sekretára. Predseda štátnej rady je monitorovaný prezidentom, schvaľovaný VZĽZ a do funkcie menovaný alebo z nej odvolávaný prezidentom. Členovia štátnej rady sú nominovaní predsedom, schvaľovaní VZĽZ alebo jeho stálym výborom a do funkcie menovaní alebo odvolávaní prezidentom. Funkčné obdobie štátnej rady je päťročné a jej člen nemôže byť vo funkcii dlhšie ako dve po sebe nasledujúce obdobia. Predsedom štátnej rady bol na zasadnutí VZĽZ v marci 2003 zvolený Wen Jiabao.

Ústredná vojenská komisia (ÚVK) je vrcholným vojenským štátnym orgánom ČĽR. Riadi činnosť vojenských síl krajiny, ktoré sa skladajú z Čínskej oslobodeneckej armády, Čínskej ľudovej vojenskej polície a milície. Ministerstvo národnej obrany ako súčasť Štátnej rady riadi a spravuje záležitosti národnej obrany.

Predseda ÚVK je volený VZĽZ a výber členov ÚVK je schvaľovaný VZĽZ alebo jeho Stálym výborom na základe nominácie, predloženej predsedom ÚVK. Predseda ÚVK je zodpovedný za činnosť Ústrednej vojenskej komisie Všečínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov, pričom má v rámci právomoci, ktoré sú ÚVK zverené, právo prijímať rozhodnutia. Súčasným predsedom ÚVK je Hu Jintao.

Najvyšší ľudový súd (NĽS) je vrcholným štátnym justičným orgánom ČĽR a zodpovedá sa VZLZ a jeho Stálemu výboru.

NĽS nezávisle vykonáva najvyššie súdne právomoci na základe platných zákonov a vo svojej činnosti nemôže byť ovplyvňovaný žiadnym správnym orgánom, spoločenskou organizáciou alebo jednotlivcom. Patrí k nemu súdny výbor ako najvyšší súdny orgán a niekoľko súdnych dvorov - prvý a druhý trestný súdny dvor, občiansky súdny dvor, ekonomický súdny dvor, správny súdny dvor, súdny dvor sťažností a odvolaní a súdny dvor spojov a dopravy.

Na základe ústavy má najvyšší ľudový súd tri základné povinnosti:

n zaoberať sa prípadmi najvyššieho významu, záležitosťami odvolaní proti súdnym výrokom vyšších súdov a prípady, ktoré si pozornosť NĽS zaslúžia.

n dohliadať na výkon justície miestnymi ľudovými súdmi a zvláštnymi súdmi na všetkých úrovniach, prijímať rozhodnutia pri problematických rozsudkoch, vracaním prípadov k novému pojednávaniu alebo zaradením nového posúdenia nižšie postaveným súdom.

n dávať právne interpretácie záležitostiam, ktoré vyžadujú zvláštnu aplikáciu zákonov pri súdnych pojednávaniach tak, aby bol zaistený jednotný postup v celej krajine.

Najvyššia ľudová prokuratúra (NĽP) je najvyšším orgánom prokuratúry v Číne a najvyšším dozorným orgánom štátu v právnej oblasti.

NĽS sa za svoju činnosť zodpovedá VZĽZ a jeho Stálemu výboru, ktorému taktiež predkladá správy o svojej činnosti. Na základe ústavy a platných zákonov NĽS plní nasledujúce úlohy:

n riadi činnosť miestnych ľudových prokuratúr a zvláštnych ľudových prokuratúr na všetkých úrovniach.

n prijíma a vyšetruje kriminálne prípady korupcie, okrádania, porušovanie občianskych demokratických práv a protizákonného správania v úrade a rozhoduje o tom, či majú byť posunuté ďalšiemu súdnemu pojednávaniu.

n prevádza právny dozor pri vyšetrovaní kriminálnych prípadov a nad dodržiavaním zákonov pri súdnych procedúrach.

n obracia sa na NĽS so sťažnosťami na nesprávne súdne výroky a rozhodnutia ľudových súdov najrôznejších úrovní.

Komunistická strana Číny

Komunistická strana Číny bola založená 1. júla 1921. Do roku 1949 viedla čínsky ľud v zložitom boji za nezávislosť krajiny, ktorý vyvrcholil zvrhnutím nadvlády imperializmu, polofeudalizmu a byrokratického kapitalizmu a založením Čínskej ľudovej republiky. Tá bola slávnostne vyhlásená vtedajším predsedom KS Číny Mao Zedongom. V druhej polovici 20. storočia - často za veľmi ťažkých podmienok - stála v čele čínskeho ľudu všetkých národností pri realizácii prechodu k socializmu. Krajina dosiahla ekonomický a kultúrny vzostup, ktorý nemá v čínskych dejinách obdoby. Obzvlášť veľké úspechy sa dosiahlo po r.1978, kedy sa úsilie KS Číny pod vedením Deng Xiaopinga a neskôr od r. 1989 Jiang Zemina sústreďovalo na realizáciu reforiem v záujme socialistickej modernizácie a otvorenie sa Číny svetu. Komunistická strany Číny má vodcovské ideologické a politické postavenie. V jej ideách a politike sa odráža koncentrovaná vôľa ľudu, ktorá je transformovaná do základných rozhodnutí a zákonov krajiny, prijímaných Všečínskym zhromaždením ľudových zástupcov. KS Číny rozvíja svoju činnosť v rámci ústavy a platných zákonov, ktoré nemá právo prekračovať. Všetci členovia komunistickej strany sú si so všetkými občanmi Číny pred zákonom rovní.

Súčasným predsedom strany je Hu Jintao.

SPOLUPRÁCA POLITICKÝCH STRÁN A SYSTÉM POLITICKÝCH KONZULTÁCIÍ

Základom politického systému je spolupráca politických strán a systém politických konzultácií pod vedením Komunistickej strany Číny.

Popri komunistickej strane pôsobí v Číne ďalších osem demokratických strán. Sú to nezávislé organizácie, ktoré majú politickú slobodu, organizačnú nezávislosť a ústavou zaručenú rovnosť pred zákonom. Ich vzťahy a spolupráca s Komunistickou stranou Číny sú

Osem demokratických strán Číny:

názov strany založenie členská základňa členovia

Revolučný výbor Kuomintangu január 1948 Demokratické osobnosti Kuomintangu a ďalší vlasteneckí demokrati 64 958

Čínská demokratická liga marec 1941 Intelektuáli stredného a vyššieho rangu 156 000

Čínské združenie pre demokratickú národnú výstavbu december 1945 Ľudia z ekonomických kruhov spolu s ekonomickými expertami a vedcami 85 000

Čínske združenie pre rozvoj demokracie december 1945 Intelektuáli v oblasti školstva, kultúry, vedy, masovokom. prostriedkov 81 000

Demokratická strana čínskych roľníkov a robotníkov august 1930 Intelektuáli stredného a vyššieho rangu verejného zdravotníctva, vedy, techniky kultúry a školstva 80 280

Čínska strana snahy o spravodlivosť(známa pod čínskym názvom"Čung-kuo Č´-kung-tang") október 1925 Do Číny nenavrátení Číňania, ich príbuzní, rôzni experti so vzťahmi v zahraničí 20 400

Spoločnosť 3. septembra (známa pod názvom"Ťiou-san") máj 1946 Intelektuáli stredného a vyššieho rangu vo vede, technike, školstve, kultúre a vo verejnom zdravotníctve 80 000

Liga pre demokratickú samosprávu Tchajwanu december 1947 Tchajwanskí krajania žijúci na území kontinentálnej Číny

založené na princípe „dlhodobej koexistencie a vzájomnej kontroly; jeden k druhému pristupuje s úplnou otvorenosťou a spoločne zdieľajú dobré aj zlé"

Demokratické strany Číny nie sú bezvýznamnými stranami, ani stranami opozičnými. Podieľajú sa na rozboroch a hodnoteniach situácie, na správe štátnych záležitostí a výkonu štátnej moci, na rozhodovaní o politike a o strategickom postupe štátu pri praktickom uplatňovaní štátnej politiky, zákonov a predpisov.

Všetky tieto strany pôsobili v Číne už pred vznikom ČĽR a od svojho založenia na rôznych úrovniach vždy spolupracovali s KS Číny. Od mája 1948, keď KS Číny navrhla vytvoriť Čínske ľudové politické poradné zhromaždenie (ČLPPZ), sa podieľali na prípravných prácach a spolu s KS Číny a ostatnými demokratmi sa ich predstavitelia zúčastnili prvého plenárneho zasadnutia ČLPPZ v septembri 1949. Na zasadnutí bol prijatý Spoločenský program ČLPPZ, ktorý slúžil ako dočasná ústava, ďalej bola zvolená Ústredná ľudová vláda a vyhlásená ČĽR.

Čínske ľudové politické poradné zhromaždenie (ČĽPPZ) je dôležitou inštitúciou spolupráce politických strán a politických konzultácií pod vedením KS Číny a dôležitou formou socialistickej demokracie v politickom živote krajiny.

V súčasnosti ho tvoria zástupcovia KS Číny, ôsmych demokratických strán, na stranách nezávislí demokrati, zástupcovia masových spoločenských organizácií, rôznych etnických menšín a všetkých sfér života, výrazné osobnosti zo zvláštnych administratívnych oblastí Hongkong a Macao, tchajwanskí spoluobčania, zástupcovia zo zahraničia prinavrátených Číňanov a špeciálne prizvané osobnosti. Hlavným poslaním ČLPPZ sú politické konzultácie, demokratická kontrola postupu štátnych orgánov a spoluúčasť na rozbore a realizácii štátnych záležitostí. V súčasnosti je to veľmi dobre organizovaný orgán, ktorý má svoj všečínsky výbor, stály riadiaci výbor a deväť zvláštnych výborov na ústrednej úrovni a popritom miestne výbory v celej rade lokalít. ČLPPZ je volený na päť rokov a každoročne sa schádza na plenárnych zasadaniach.

Veľká väčšina členov ČLPPZ sú veľmi skúsení politickí pracovníci, známe osobnosti, rôzni významní experti alebo vedci z najrôznejších oblastí. Popri účasti na rozboroch významných štátnych alebo lokálnych záležitostí sa taktiež podieľajú aj na činnosti zvláštnych výborov, zaoberajúcich sa zahraničnými otázkami, vzdelaním, vedou, modernými technológiami či právnymi záležitosťami. Na základe vlastných prieskumov a zistení predkladajú vláde svoje návrhy na riešenie závažných otázok v rôznych oblastiach života krajiny.

Predsedom zasadania ČLPPZ je Jia Qinglin.

Hlavné spoločenské organizácie

V Číne pôsobí celá rada spoločenských organizácií. Najvýznamnejšie z nich sú:

názov organizácie založenie členská základňa

Všečínska federácia odborov máj 1925 Zamestnanci a robotníci

Komunistická liga mládeže Číny máj 1922 Pokroková čínska mládež

Všečínska federácia žien apríl 1949 Ženy vo všetkých oblastiach života

Všečínska federácia priemyslu a obchodu október 1953 Čínski priemyselníci a obchodníci

Z ďalších významných spoločenských organizácií je možné uviesť Spoločnosť priateľstva čínskeho ľudu s národmi iných krajín, Čínsku federáciu literárnych a umeleckých kruhov, Zväz čínskych spisovateľov, Všečínsky zväz novinárov, Čínsku vedecko-technickú spoločnosť a Všečínsku federáciu Číňanov prinavrátených zo zahraničia.

<Suggest To A Friend>
  <Print>