Hlavná stránka > Čínska ľudová republika > O Číne
Správny systém

Čína má trojstupňový správny systém:

n provincie, autonómne oblasti a samosprávne mestá priamo podriadené vláde

n provincie, autonómne oblasti a vláde priamo podriadené veľké mestá sa ďalej členia na autonómne prefektúry, okresy, autonómne okresy a mestá

n okresy a autonómne okresy resp. prefektúry sa ďalej členia na mestá a obce vrátane miest a obcí etnických menšín.

Všetky autonómne oblasti, autonómne prefektúry a autonómne okresy sú etnicky autonómnymi celkami. Ústava výslovne splnomocňuje štátne orgány zriaďovať v prípade potreby zvláštne administratívne oblasti.

V súčasnosti je v Číne 23 provincií, 5 autonómnych oblastí, 4 mestá priamo podriadené ústrednej vláde a 2 zvláštne administratívne oblasti, čo dokazuje nasledujúca tabuľka:

Názov správne rozloha v km2 obyvateľov v mil. 2001

Peking (Beijing) 16 800 13 830

Šanghaj (Šanghai) 6 200 16 140

Tiencin (Tianjing) 11 300 10 040

Čchung-čching (Chongqing) 82 000 30 970

An-chuej (Anhui) Che-fej (Hefei) 139 000 63 280

Če-ťiang (Zhejiang) Chang-čou (Hangzhou) 101 800 46 130

Čching-chaj (Qinghai) Si-ning (Xining) 720 000 5 230

Fu-ťien (Fujian) Fu-čou (Fuzhou) 120 000 34 400

Chaj-nan (Hainan) Chaj-kchou (Haikou) 34 000 7 960

Che-nan (Henan) Čeng-čou (Zhengzhou) 167 000 95 550

Che-pej (Hebei) Š-ťia-čuang (Shijianzhuang) 190 000 66 960

Chej-lung-ťiang (Heilongijang) Charbin (Harbin) 469 000 38 110

Chunan (Hunan) Čchang-ša (Changsha) 210 000 65 960

Chu-pej (Hubei) Wu-chan (Wuhan) 187 400 59 750

Jun-nan (Yunnan) Kchun-ming (Kunming) 394 000 42 870

Kan-su (Gansu) Lan-čou (Lanzhou) 450 000 25 750

Kuang-tung (Guangdong) Kuang-čou (Guangzhou) 186 000 77 830

Kuej-čou (Guizhou) Kuej-jang (Guiyang) 170 000 37 990

Liao-ning (Liaoning) Šen-jang (Shenyang) 145 700 41 940

S´čchuan (Sichuan) Čcheng-tu (Chengdu) 488 000 86 400

Šan-si (Shanxi) Tchaj-juan (Taiyuan) 156 000 32 720

Šan-tung (Shandong) Ťi-nan (Jinan) 153 000 90 410

Šen-si (Shaanxi) Si-an (Xi´an) 205 000 36 590

Ťi-lin (Jilin) Čchang-čchun (Changchun) 187 000 26 910

Ťiang-si (Jiangxi) Nan-čchang (Nanchang) 166 600 41 860

Ťiang-su (Jiangsu) Nanking (Nanjing) 102 600 73 550

Čuangská AO Kuang-si (Guangxi Zhuang) Nan-ning (Nanning) 236 300 47 880

Chuejská AO Ning-sia (Ningxia Hui) Jin-čchuan (Yinchuan) 66 400 5 630

Tibetská AO (Xizang) Lhasa (Lhasa) 1 220 000 2 630

Ujgurská AO Sin-ťiang (Xinjiang Uygur) Urumči (Urumqi) 1 600 000 18 760

AO Vnútorné Mongolsko (Nei Mongol) Choch chot (Hohhot) 1 183 000 23 770

Hongkong (Xianggang) zvláštna administratívna oblasť Hongkong 1 092 6 730

Makao (Aomen) zvláštna administratívna oblasť Macao 24 0, 440

Tchajwan (Taiwan) provincia Tchaj-pej (Taipei) 36 000 22 280

Poznámka:

Vedľa slovenských názvov je v celom texte uvádzaný v zátvorkách prepis názvu v pchin-jine, ktorý bol v Číne schválený v roku 1957 ako záväzná norma pre predpis znakového písma latinou, o 20 rokov neskôr prijatý OSN ako medzinárodný štandard prepisu zemepisných názvov.

H O N G K O N G

Oblasť Hongkongu je na juhovýchodnom pobreží Číny a tvorí ju ostrov Hongkong, polostrov Kowloon s priľahlou časťou pevniny nazývanou Nové územia (Sin-ťie) a ďalšie ostrovy a ostrovčeky pri čínskom pobreží Juhočínskeho mora. Celková rozloha oblasti je 1 092 km2 a má 6.73 miliónov obyvateľov, z ktorých 95% je Číňanov. Hongkong, nazývaný tiež „Perla Orientu", je významnou medzinárodnou metropolou, známou ako dôležité finančné, obchodné, námorné, turistické a informačné centrum ázijsko-pacifického regiónu.

1. júla 1997 sa Hongkong po 150 rokoch britskej nadvlády vrátil do čínskej vlasti. Vstúpil tak zároveň do nového historického obdobia, vyznačujúceho sa vysokým stupňom autonómie pri uplatňovaní politiky „jedna krajina, dva systémy" a zásady „Hongkongu vládne ľud Hongkongu".

Posledné štatistiky ukazujú, že viac než 3 200 zahraničných spoločností má v Hongkongu svoje zastúpenie, čím sa Hongkong dostal na prvé miesto v Ázii. V posledných 20 rokov zriadilo v Hongkongu 750 spoločností svoje regionálne filiálky. Známa „Heritage Fundation" so sídlom v Washingtone už osem rokov uvádza Hongkong ako najslobodnejší ekonomický systém na svete.

10 rokov po návrate do materskej vlasti sa Hongkong úspešne vyrovnal s dopadmi ázijskej finančnej krízy a vážnymi ekonomickými ťažkosťami v roku 2001. Tu sa veľmi kladne prejavil stabilizujúci vplyv celkovej ekonomickej situácie ČĽR. Ústredná vláda realizovala radu opatrení na podporu hongkonského ekonomického rozvoja. Vláda zvláštnej autonómnej oblasti Hongkong prekonala ťažkosti, skonsolidovala celkovú situáciu a Hongkong ďalej prosperoval a pôsobí ako významné medzinárodné ekonomické, finančné a námorné centrum.

M A C A O

Rozprestiera sa pri ústi Perlovej rieky do Juhočínskeho mora, 60 kilometrov západne od Hongkongu. Tvorí ho polostrov Macao a dva ostrovčeky Taipa a Coloane a susedí s provinciou Kuang-tung. Na území s rozlohou 23,5 km2 žije 440 tisíc obyvateľov. Taktiež Macao bolo súčasťou čínskeho územia už od staroveku a do rúk portugalských kolonistov padlo v roku 1887. Do svojej čínskej vlasti sa vrátilo 20. decembra 1999. Ako Hongkong tak aj zvláštna autonómna oblasť Macao prekonávala ekonomickú obťaž, späté s ázijskou finančnou a ekonomickou krízou.

Macao v poslednej dobe zaviedlo nové techniky telekomunikácií a lotérií, čím vytvorilo tiež nové pracovné príležitosti. Ďalší dôležitý prvok zdravého ekonomického rozvoja Macaa predstavuje postupná realizácia niektorých veľkých projektov, medzi ktoré patrí výstavba diaľnic a reprezentatívne vyhliadkové veže.

T C H A J W A N

Jednou z troch hlavných úloh čínskeho obyvateľstva v 21. storočí je znovuzjednotenie krajiny. Tchajwan sa rozkladá na ploche 36 000 km2 východne od čínskej pevniny a tvorí ho ostrov Tchajwan a ďalších 80 okolitých ostrovov a ostrovčekov, z ktorých najväčšie je korálové súostrovie Pchen-chu (Peskadory). Od kontinentálnej čínskej provincie Fu-ťien ho oddeľuje Tchajwanská úžina.

V staroveku sa ostrov nazýval I-čou a Liou-čchiou. Záznamy o pôsobení Číňanov na Tchajwane sa nachádzajú v mnohých historických dokumentoch. Tchajwan je súčasťou čínskeho územia od staroveku, ale koncom 19. a začiatkom 20. storočia slabá a chudobná Čína pod tlakom imperialistických mocností upadla do polokolonializmu a polofeudalizmu. Počas čínsko-japonskej vojny v rokoch 1894-5 Japonsko anektovalo Kóreu, vpadlo do Číny a násilne okupovalo tiež Tchajwan. Po víťazstve Číny vo vojne proti Japonsku v roku 1945 sa všetci čínski krajania radovali z návratu Tchajwanu do krajiny. Pri založení ČĽR v roku 1949 svet opäť videl Čínu ako úplne suverénnu mocnosť Východu. Tchajwan sa však nanešťastie nebol schopný znovu spojiť s pevninskou Čínou kvôli občianskej vojne, ktorá ešte neskončila a kvôli zahraničnej ozbrojenej intervencii. Čínsky ľud musel pokračovať v boji za znovuzjednotenie krajiny. Od konca 70. rokov došlo vo vzťahoch cez Tchajwanskú úžinu k novému vývoju vďaka uplatňovaniu princípu „mierového zjednotenia" a „jedného štátu, dvoch systémov". Skončilo sa dlhé obdobie absolútneho oddelenia a osobnej návštevy a výmeny a aj v ostatných oblastiach života postupne dosiahli bezprecedentnej šírky a úrovne.

Koncom 20. storočia dosiahla Číny veľké úspechy pri realizácii reforiem a v otváraní sa svetu. Návratom Hongkongu a Macaa ku krajine skončila história nadvlády západných mocností nad Hongkongom a Macaom, čo predstavuje veľký pokrok v procese znovuzjednotenia krajiny. Podnietenie týmto úspechom, Číňania doma aj v zahraničí ešte viac usilujú o čo najrýchlejšie riešenie tchajwanskej otázky, o úplné znovuzjednotenie krajiny.

Princíp jednej Číny je základom rozvoja vzťahov cez Tchajwanskú úžinu a základom mierového zjednotenia krajiny. Ľud na oboch stranách úžiny by mal usilovať o spoločný rozvoj. V rokoch separácie sa obe krajiny pozdĺž úžiny vyvíjali odlišne v oblasti ideológie a sociálneho usporiadania. Pevninská Čína patrične vníma tieto faktory a to je tiež dôvod, prečo presadzuje koncepciu „jedna krajina, dva systémy". Stávajúce rozdiely by nemali byť prekážkou mierového znovuzjednotenia krajiny. Vo svete je len jedna Číny. Kontinentálna Čína a Tchajwan patria k tejto Číne a ich oddeľovanie predstavuje narušovanie suverenity Číny a jej územnej integrity. Taká je podstata princípu jednej Číny, ktorú by mali uznávať obe strany pozdĺž Tchajwanskej úžiny, a je to zároveň princíp veľmi prijateľný. „Jeden štát dva systémy", s ktorého návrhom prišla ČĽR, sa týka Číny ako takej, teda Číny kontinentálnej a Tchajwanu. Samozrejme existuje mnoho otázok, ktoré je treba riešiť pri prechode od vzájomných výmen k znovuzjednoteniu. Pokiaľ bude prijatý princíp jednotnej Číny, akákoľvek ďalšia otázka môže byť predmetom rokovania. Tento postoj ukazuje úprimný prístup kontinentálnej Číny k mierovému znovuzjednoteniu a rešpektovaniu vôle tchajwanských krajanov. To, a nie získanie nejakých jednostranných výhod, je v záujme ľudu na oboch stranách Tchajwanskej úžiny.

<Suggest To A Friend>
  <Print>