V priebehu dlhej čínskej histórie si jednotlivé komunity vytvorili v závislosti na životnom prostredí, sociálnych podmienkach a úrovni ekonomického rozvoja svoje vlastné zvyklosti pri konzumácii jedál, odievania či ubytovania, ale aj pri takých príležitostiach ako sú narodeniny, uzatváranie manželstiev či rozlúčka so zosnulými.

Štátne sviatky: 1. január - začiatok nového roka, Sviatky jari (čínsky Nový rok podľa lunárneho kalendára), Sviatok práce (1. 5.), Sviatok mladosti (4. 5.),  Deň Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády (1. 8.) a Štátny sviatok, vzniku Čínskej ľudovej republiky (1. 10.).

Tradičné čínske sviatky sú predovšetkým príležitosťou k stretnutiu sa rodín a návšteve príbuzných a priateľov. Domy sú zdobené nápismi, pôvabnými vystrihovanými dekoráciami a papierovými kvetmi, na verejných priestranstvách sa poriadajú ľudové zábavy, rôzne predstavenia a súťaže. Najväčším tradičným sviatkom sú Sviatky jari (Čchun-ťie), ktorých dátum je stanovený podľa lunárneho kalendára spravidla v období medzi poslednými desiatimi dňami januára a polovicou februára. Až do prijatia gregoriánskeho kalendára v roku 1911 boli čínskym Novým rokom. Sú príležitosťou k stretnutiu sa s rodinou pri slávnostnej večeri na záver lunárneho roku a pri vstupe do ďalšieho roku. Bývajú dosť hlučné pretože sa v ich priebehu pália prskavky a domáce ohňostroje. Zároveň prebieha celá rada oddychových akcií a zvlášť obľúbené sú predstavenia tančiacich levov a drakov s lampiónmi súťaže v chodení na chudach a ďalšie ľudové atrakcie.

Ďalším je sviatok lampiónov (Jüan-siao-ťie) v noci prvého mesačného splnu po Sviatkoch jari. Úctu k lampiónom Číňania prejavujú takmer 2 000 rokov, od 1. storočia. Počas tohoto sviatku sa jedia knedle z lepkavej ryžovej múky so sladkou náplňou, symbolizujúce opätovné stretnutia ľudí. Veľká verejnosť priestranstva tak isto ako malé dvory žiaria v nočnej tme pestrofarebnými lampiónmi najrôznejších tvarov. Obzvlášť na dedinách ľudí baví ohňostroj a tance s lampiónmi.

Tradičným čínskym sviatkom sú taktiež Sviatky čistoty a jasu (Čching-ming-ťie) okolo 5. apríla, obdoba slovenských Dušičiek. Sú výrazom úcty k predkom a v poslednej dobe pre mnoho ľudí taktiež dňom uctievania pamiatky revolučných hrdinov. Tento sviatok sa nazýva „Dňom prechádzok zeleňou" pretože v tej dobe sa celá krajina zelená a ľudia sa vydávajú do prírody, púšťajú drakov a radujú sa z príchodu jari.

Veľmi obľúbeným je Sviatok dračích člnov (Tuan-wu-ťie) alebo Letný festival, slávený 5. dňa lunárneho mesiaca (v júni) na počesť vlasteneckého básnika Čchu Jüana z 3. storočia n. l., ktorý sa na protest proti úpadku krajiny utopil v rieke Mi-luo. Legenda hovorí o tom, že ľudia sa ho snažili na loďkách nájsť. Od tej doby vraj ľudia vyťahujú každoročne člny na hladinu riek a symbolicky mu hádžu do vody kúsky bambusu naplnené ryžou. Počas tohoto dňa na vodných plochách medzi sebou súťažia oddiely veslárov na podlhovastých člnoch s krásne zdobenými dračími hlavami vpredu a diváci si tradične pochutnávajú na tzv. cung-c´ - pripravené na pare a ochutená lepkavá ryža v listoch rákosu alebo bambusu v tvare trojuholníka.

Na jeseň sa oslavuje Sviatok polovice jesene (Čung-čchiou-ťie), pripadajúci na 15. deň 8. Lunárneho mesiaca koncom septembra. Mesačný spln, ktorý je v Číne taktiež symbolom rodinného kruhu, je v tú noc obzvlášť jasný. Od starých čias mu ľudia prinášali obete a spoločne slávili dobrú úrodu. Pri slávnostnom posedení sa jedia guľaté jedlá a zvlášť guľaté „mesiačkové koláče", zdobené mytologickými výjavmi, prapoviedkami a nápismi pre šťastie.

Etnické menšiny oslavujú množstvo svojich sviatkov, z ktorých najznámejší je Sviatok vodnej spŕšky, oslavovaný menšinou Tajov v provincii Jün-nan, pri ktorom pokropenie vodou je výrazom, že sa praje šťastie. Trojdenné oslavy sprevádzajú najrôznejšie zábavy a súťaže. Mongoli konajú na prelome leta a jesene Trh Nadam (slovo nadam znamená zotavenie a rozptýlenie), kedy sa súťaží v boji, lukostreľbe a jazde na koni. Sviatok Danu (Nikdy nezabudni na minulosť) oslavujú príslušníci menšiny Jao z Čuangskej AO Kuang-si a charakteristické sú preň tance za zvukov medených bubnov a ohňostroj. Deň piesní a tancov oslavovali už pred tisíc rokmi Čuangovia a Tibeťania vo Sviatok tibetského nového roka a Ongchor („Očakávanie dobrej úrody").