Čína je najľudnatejšou krajinou na svete. Zatiaľ čo v roku 1949 pri svojom vzniku mala ČĽR 542 miliónov obyvateľov a v roku 1969 806 miliónov, ich počet v roku 1982 už presiahol 1 miliardu a v roku 2002 dosiahol 1 miliardu a 295 miliónov. V Číne žije viac ako pätina ľudstva. Vzhľadom ku geografickým podmienkam je rozloženie obyvateľstva na území nerovnomerné. Zatiaľ čo v prímorských oblastiach na východe žije na 1 km2 cez 400 obyvateľov, v centrálnych oblastiach cez 200, v riedko obývaných oblastiach náhorných plošín je to necelých 10 ľudí na 1 km2. Od sedemdesiatych rokov Čína v záujme zaistenia podmienok pre potrebný sociálny a ekonomický rozvoj spoločnosti a dôstojnou ľudskou existenciou uplatňuje program plánovania rodiny a kontroly pôrodnosti. Za tridsať rokov sa tak podarilo znížiť prírastok z 23,08 na 9,53 na tisíc obyvateľov.

Na konci roku 2001 žila na čínskej pevnine 1 miliarda 276 miliónov ľudí. Z toho v mestách žilo zhruba 480 miliónov ľudí, čo predstavuje asi 37.7 % populácie. V dedinách žilo 796 miliónov obyvateľov, t. j. 62.3 %. Mužov bolo 656 miliónov a žien 620 miliónov.

Čína je jednotnou multietnickou krajinous 56 etnickými skupinami. Najväčšiu z nich tvoria pôvodní obyvatelia Číny Changovia (viac než 15 mil.), Mandžuovia (takmer 10 mil.), Chuejovia (8,6 mil.), Miaovia (7,4 mil.), Ujgurovia (7,2 mil.) Lovia (6,6 mil.) Tchuťiovia (5,7 mil.), Mongoli (okolo 5 mil.) a Tibeťania (4,6 mil.), najmenšie je etnikum Lhoba (okolo 2 000 členov).

Chanovia, ktorí v priebehu rokov dodržiavali úzke spoločenské a ekonomické väzby, kultúrnu výmenu s etnickými menšinami a spoločne s nimi vytvárali podmienky k spoločnému rozvoju, sú rozmiestnení po všetkých oblastiach Číny a príslušníci etnických menšín napriek svojej malej početnosti sídlia na 50 - 60 percentách čínskeho územia. Chanovia majú svoj hovorový a písaný jazyk, ktorý je zároveň základným jazykom Číny. Ostatné etnické skupiny obyčajne používajú svoj vlastný jazyk, z ktorých 23 má aj svoju písomnú formu. Pre čínštinu, ktorá je taktiež jedným z jazykov Organizácie spojených národov, je charakteristická analytickosťou, jednoslabičnosťou morfémov a tónovým rozlišovaním homoným štyrom tónmi. Má mnoho nárečí, často vzájomne neporovnateľných, z ktorých najznámejší je severný pekingský dialekt, ktorý od roku 1917 tvorí jazykový základ štandardnej čínštiny. Hovoria ním dve tretiny populácie. Z ostatných dialektov je najdôležitejšia juhočínska kantonština, používaná hlavne v južnej Ázii. Zjednocujúcim prvkom je písaný jazyk. Osemdielny slovník čínštiny z roku 1990 obsahuje 56 tisíc znakov, ale bežne sa ich používa okolo 3 tisíc.

Základnými princípmi vlády ČĽR pri úprave vzťahov medzi etnickými skupinami sú rovnoprávnosť, jednota, vzájomná pomoc a spoločná prosperita. Tieto zásady sú taktiež zaistené ústavou ČĽR, ktorá umožnila vytvorenie systému autonómnych oblastí s príslušnými orgánmi miestnej samosprávy. V súčasnosti má Čína popri piatim autonómnym oblastiam 80 autonómnych prefektúr, 120 autonómnych okresov alebo „práporov" a viac než 1 300 miestnych etnických komunít.

Orgány samosprávy autonómnych oblastí využívajú široký rozsah práv, presahujúcich právomoci ostatných štátnych orgánov na rovnakej úrovni. Majú právo kontroly, výberu daní a nezávislého rozhodovania o miestnej výstavbe, školstve, vede, kultúre, zdravotníctve a iných lokálnych záležitostiach. Ústredná vláda im poskytuje veľkú pomoc pri zvyšovaní kvalifikácie príslušníkov národnostných menšín. V autonómnych oblastiach zriadila množstvo univerzít a vysokých škôl. Pravidelne im taktiež poskytuje veľkú finančnú a materiálnu pomoc.